srdiecko

    Ešte včera som bola šťastná a písala o našom vzťahu po 8 mesiacoch. Ale včera večer tak ako vždy prišiel Dominik po mňa. Neviem prečo, ale začali sme sa baviť o smrti som príliš pesimistická a táto téma je mi veľmi blízka. Odvrátil sa odo mňa a povedal, že sa mám k nemu ozvať keď ma to prejde.
    Podišla som k nemu, ospravedlnila sa a pevne ho objala. Povedala som mu: "Miláčik, prepáč! Nechcem Ti ubližovať, veď Ťa milujem viac ako svoj život. Si pre mňa najdôležitejší na svete. Milujem Ťa!" Odpovedal mi, že to nie je možné. Že každý človek aj keď len trochu, ale myslí na seba, čiže je sebecký. Neviem prečo to povedal. Ale mňa to veľmi bolelo a ešte stále aj bolí.
    Celý život mi ľudia vyhadzovali na oči aká som sebecká, ale bola som tak vychovávaná - len ja a nik iný. Ale už nie som malá a snažím sa to zmeniť. Myslela som, že sa to podarilo. Hoci len vďaka Dominikovi. Milujem ho a položila by som za neho aj vlastný život a on mi povie, že som sebecká, lebo všetci takí sú.
    Potom som so slzami v očiach od neho odišla. Hoci sa ospravedlnil, vedela som, že ho to trápi. Išiel za našou kamoškou, ktorá náš vzťah trochu pozná. Mňa sa to dotklo, lebo so mnou sa o ničom nechce rozprávať, ale keď treba rozobrať náš vzťah alebo môj život uteká za ňou. Ona je takým tretím členom nášho vzťahu a to mi začína vadiť. Nechcem, aby to tak bolo.
    Teraz neviem čo mám urobiť. Celú noc mi písal smsky ako ho to veľmi mrzí, ako veľmi ma miluje a vyznelo to ináč ako to myslel. Neviem ako sa zachovať. Milujem ho, ale viem, že budeme trpieť keď ostaneme spolu. Ale umriem, keď s ním nebudem.

Aj keď tomu sám neverí: "MILUJEM ŤA VIAC AKO SVOJ ŽIVOT!  DOMINIK JE TO MOŽNÉ - VER MI!!"