srdiecko

Takže od 28. novembra do 1. decembra som bola v Prahe. Pozrieť bračeka a urobiť aj vianočné nákupy. Tešila som sa, lebo Prahu zbožňujem a ešte tam poznám mnoho ľudí, s ktorými sa vidím veľmi málo. Keď som v stredu večer konečne dorazila, bola som unavená ale šli sme ešte chvíľku posedieť. Bratov spolubývajúci sa akosi do mňa zahľadel. Resp. tvrdil, že som mu pomotala hlavu, ale ja som vážne nič nespravila veď som mala stále na mysli len môjho milovaného priateľa. Vo štvrtok som šla do mesta a našla som kaderníctvo, tak som si nechala urobiť moderný účes. A v piatok mi braček mi kúpil také športové šaty. A ako správna holka som sa hneď chalanom pochválila. Ich reakciou som bola milo prekvapená. Najprv ma prinútili si ich obliecť a potom ma obsypali komplimentmi. Povedala som si, že WOW. Že by som fakt tak dobre vyzerala?? Milióny myšlienok mi behali hlavou. Samozrejme v piatok večer sme šli posedieť. Piatok je taký najpriaznivejší aj pre študujúcich aj pre pracujúcich. Tak sme teda vyrazili. Bolo nás cez 20 takže sme sa k jednému stolu nevtrepali. A bola to fakt poriadna akcia. Chalani pili pivo a rum poprípade fernet. Každý podľa svojej chuti. Samozrejme akcia ako sa patrí - 12 až 15 pív a 10 až 12 poldecákov. Asi si všetci viete predstaviť ako asi vyzerali. Ale bola zábava. Ešte sa musím priznať - historická udalosť 1. 12. 2007 2:00-2:15 som hrala kalčeto (stolný futbal) s Vaškom, ktorému to veľmi dobre ide. Ale oba zápasy som vyhrala ha :). Tak vrátim sa späť. Okolo 3:15 nás už z baru takpovediac vyhodili. Tak sme odišli a pokračovali na izbe. Brat bol totálne rozbitý tak okolo 5 zaľahol. Ja som ostala. Boli sme dve holky a dvaja chalani. Michal po mne vyštartoval. Vôbec netuším prečo. Ale videla som o čo mu ide. Keď sme ostali na chodbe sami dvaja tak som tak trochu dostala strach. Začal ma bozkávať po krku a tvári. Odtiahla som sa a povedala: "To nepôjde vieš ja niekoho mám.". Stále naliehal a nijak sa nedal odbiť. Keď ma pevne zovrel myslela som, že zakričím na Vaška s Luckou alebo brata. Nemala som záujem ani mi to nebolo príjemné práve naopak. Stále opakoval, že to ostane len v Prahe medzi nami, že sa to nikto nedozvie, ale ja by som to vedela ako by som sa mohla pozrieť Dominikovi do očí. Povedala som: "NIE!" Tvrdil mi, že som čím ďalej tým viac nedostupnejšia a to ho vzrušuje ešte viac. Ako je to celkom super chalan, s ktorým sa dalo fajn pokecať o všetkom, ale keď chcel niečo nikto mu to nevyhovoril. Potom chcel, že by sme aspoň išli do sprchy a potom že mi už dá pokoj. Odmietla som so slovami: "Ani ja by som priateľovi neverila, keby mi povedal, že sa s inou len osprchoval a nič viac." Videla som, že som ho asi trochu nahnevala a povedal mi: "Žiješ svoj život alebo život svojho priateľa?!" Moja odpoveď bola jednoznačná: "Žijem život môjho priateľa!" To ho úplne vyviedlo z miery a preto mi už dal pokoj. Našťastie. "Užiť si" keď to ani sama nechcem a ešte tým aj ublížiť môjmu milovanému anjelikovi. Nikdy!! Náš vzťah sme budovali ťažko už je to takmer 9 mesiacov a stále máme problémy. Nie medzi sebou, ale s ostatnými. A ja som to mala kvôli nejakému chalanovi, ktorého už možno vôbec neuvidím, hodiť za hlavu. Tak to teda nie. Dominik je môj život a veľmi ho milujem. Je ten najvzácnejší človek, ktorého som mohla spoznať. A naša láska je stále silnejšia. Najdôležitejšie je pre mňa je zdravie, šťastie a úspechy. A pre to urobím čokoľvek. Po tom sme ešte chvíľu sedeli. Lucka odišla okolo 6 a ja som si hodila sprchu a šla na chvíľu ku chalanom. Najlepšia bola Vaškova hláška: "Víte co je fakt sranda. Já mám v 7:30 stretnutí na volleybal."Podotýkam bolo už 6:30. Tak Vašek si hodil sprchu, vypil kávu a šiel. Už som sa s ním nevidela tak neviem ako to zvládol. Ja som šla domov o 8 večer v sobotu. A o 9 mi písal braček, že bolo fajn, že som bola a že už zas všetci 4 sedia v bare a ...:) Neviem, no myslím, že som to ako tak zvládla a že môj miláčik sa nemusí na mňa hnevať. Viem, on sa nehnevá, le nemusí sa báť, lebo moja láska je stále silnejšia a odolá každému. Dominik, veľmi Ťa milujem...