srdiecko

Môj život je dosť zvláštny. Mám všetko a nemám nič. Bývam takmer 20 rokov v obrovskom šesť podlažnom dome s milujúcimi rodičmi, ktorí mi dajú všetko na čo si spomeniem. Študujem druhý ročník histórie. Prežila som mnoho vecí, o ktorých ľudia z môjho okolia nemajú ani svetloružový šajn. Snažím sa byť dobrým človekom, ale čím viac sa človek snaží, tým... veď  všetci to dobre poznáme. Som príliš emotívna a veľa vecí ma dokáže rozplakať. No nehanbím sa za to, ale niekedy ma to vie aj nahnevať. Najhoršie je, že do všetkého čoho sa pustím vkladám celé svoje srdiečko a ako to už býva väčšinou sa to nepodarí a ja opäť "padnem" a je to zlé. Po pár "vzťahoch" (v uvodzovkách preto, lebo to neboli vzťahy v pravom zmysle slova) som sa rozhodla, že nikoho nechcem a nepotrebujem. No ale stalo sa. Jedno krásne leto 2006 som sa lepšie spoznala s jedným chalanom. Mal takmer 13. Takže bolo to pre mňa decko, a ešte k tomu bol náramne drzý. My sme akurát začiatkom júla organizovali (s našim p. farárom) letný tábor pre decká. Všetko sa zdalo byť fajn a v poriadku. Lenže nebolo. My vedúce sme sa trochu viac pochytili a pomaly ale isto sme si začali liezť na nervy. Samozrejme, že to vycítili aj deti. A tie sa rozdelili na dve skupinky, za a proti. Ako tak vrcholili prípravy, bolo jasné, že ten drzý 13 chalan na tábor nepôjde, lebo naše grácie si to nepriali. Čo ma samozrejme nahnevalo. Tak som sa rozhodla, že ho tam dotiahnem. Sám mi povedal: "Si moja posledná nádej." Takže to bolo pre mňa dôležité, nesklamať seba, ale hlavne jeho. Nakoniec sme šli na tábor bez neho. Nepodarilo sa mi presvedčiť pána prevelebného. Keď sme sa vrátili po 5 dňoch z tábora, situácia medzi nami vedúcimi bola ešte viac vyhrotená. S niektorými deťmi sa to tiež nedalo vydržať. Vydýchla som si, keď som ležala na svojej posteli vo svojej izbe a povedala si: "nikdy viac!" Postupne naše grácie začali vymýšľať pravidlá čo sa smie a čo nie. Mne nemohli síce povedať nič, ale bolo mi ľúto tých mladších, ktorí museli poslúchnuť. Tak som sa lepšie spoznala s jednou 16 ročnou holkou, ktorá tiež bola vedúcou a veľmi jej nerezonovali niektoré príkazy. Áno Danulka si to ty. Som šťastná, že som ťa spoznala a mám ťa veľmi rada. Kedykoľvek sa môžeš na mňa obrátiť. No nie všetci boli ochotní poslúchnuť. Napríklad náš 13 ročný "kamarát". Raz som mala možnosť byť pri konkrétnej hádke a zastala som sa ho. Postupne ako plynul čas sme sa s Dominikom s kamarátili. Mali sme perfektné kamarátstvo. Ja som bola po psychickej stránke úplne na dne. A priznám sa kamaráta som potrebovala. Neskôr sa však do toho začali pliesť nekompetentní ľudia, ktorí nám veľa vecí vyčítali. Ale my sme boli iba kamaráti, takže sme ich ani nepočúvali. Čas však ukázal, že už nie sme kamaráti, ale asi tí najlepší, ktorí sa navzájom podporujú a majú sa radi. Vtedy nás viacerí dali dokopy a ďalší škandál bol na svete. Raz sme asi urobili veľkú chybu, keď šiel Dominik so mnou 4. januára na skúšku. Vtedy sme si to obaja pokašľali doma. Ale čas všetko vyrieši a zabudlo sa aj na toto. 16. marca 2007 sme sa dali oficiálne dokopy. Takmer nikto tento dátum nevie, ale to nás dvoch netrápi. My žijeme jeden pre druhého. Áno je medzi nami istý vekový rozdiel a čo. Rodičia tak ako moji tak aj tí jeho sú proti, preto sme sa rozhodli pre akúsi pauzu (ale iba pre verejnosť). Síce to nemôžem verejne zakričať, ale tu to napísať môžem, nech to každý vie: "miláčik veľmi ťa ľúbim a navždy budem!" A je mi jedno kto si čo myslí, my to spolu zvládneme a prežijeme to. Naša láska je úprimná a čistá a preto veľa vydrží. Dominik je moje najväčšie šťastie v živote. A keď to bude nutné kvôli nemu sa vzdám všetkého. Nebudem chcieť ani jeden dom, či byt ani auto a drahé veci. Pretože pre mňa je najcennejšia jeho nádherná láska. Ďakujem mu za ňu, lebo nikdy ma nikto tak neľúbil. Môj život sa úplne zmenil, bola som príliš tvrdohlavá a zlá. Mavála som zlé myšlienky a nechýbalo veľa k ich uskutočneniu. Vlastne ja mu ďakujem, že som ešte dnes tu a živá a zdravá (aj keď problémov so žalúdkom sa už nikdy nezbavím:). Ďakujem všetkým, ktorí nás majú radi a držia nám pršteky do budúcna. Nedá mi ešte nespomenúť jednu fajn babuľku Katku, ktorú som spoznala cez net. Je to jedna perfektná holka, ktorá mi tiež poradila a podporila ma keď bolo najhoršie. Moja krásna prajem ti veľa lásky a krásny život s Jirkom.